Súčasnosť

Aeroklub pôsobí od roku 2007 na letisku Štefana Baniča v Bolerázi v novovzniknutom klubovom areáli, ktorý sa momentálne nachádza v poslednej fáze dostavby.

Jeho súčasťou je hangár, administratívna budova (klubovňa, kancelárie…), dielňa a kempingový areál s detským ihriskom. Zariadenie budov a vybavenie areálu umožňuje celoročnú prevádzku, ako aj leteckú, tak aj údržbu lietadiel v zimnom období, čo naši členovia hojne využívajú. Jedná sa predovšetkým o letné plachtárske sústredenia, alebo opravy, vylepšenia, revízie lietadiel v zimných mesiacoch, atď.

Aeroklub má v súčasnosti viac, ako 40 členov, z ktorých väčšina sú aktívnymi športovými pilotmi. Naši členovia sa taktiež pravidelne zúčastňujú špičkových plachtárskych súťaží na národnej aj svetovej úrovni.

Členská základňa klubu sa delí na motorový a bezmotorový (plachtársky) odbor. Tieto odbory hospodária autonómne v rámci klubu a majú k dispozícii 15 lietadiel (8 vetroňov, 7 motorových lietadiel) na ktorých sa vykonávajú či už športové lety, alebo výcvik pilotov.

Náš aeroklub je taktiež domovským pre niekoľko súkromných lietadiel.

História

1927

bol založený prípravný výbor aeroklubu z iniciatívy JUDr.Gustáva Hubáčka a mjr.Viléma Stanovského.

Prípravný výbor bol založený vo väčšej miere z leteckých dôstojníkov, ktorí prejavili záujem o ochotu pomôcť pri budovaní športového letectva. Už v prípravnom období získal výbor dve lietadlá a organizačne zaistil teoretickú prípravu pre praktický výcvik.

1928

Vo februári sekretár aeroklubu JUDr.Gustáv Hubáček predložil k schváleniu stanovy aeroklubu príslušným úradom. Aeroklub bol schválený pod názvom Slovenský Aeroklub M.R.Štefánika a stal sa súčasťou Aeroklubu republiky Československej.

Do konca roku mal aeroklub 67 členov. V prvých rokoch svojej činnosti sa aeroklub zameral na propagáciu letectva a získavanie finančných prostriedkov potrebných na krytie prevádzkových nákladov.

Propagačné lety a vystúpenia na leteckých dňoch vykonávali vojenskí piloti Vajnorskej posádky, ktorí zároveň vykonávali v aeroklube funkcie učiteľov lietania. Napriek materiálnym a finančným ťažkostiam zahájil aeroklub praktický výcvik so 6-timi žiakmi, s ktorých štyria ukončili pilotný výcvik v roku 1930. Menovite ukončili výcvik Akademický sochár Vojtech Ihriský, kpt. Kočmerovský, rtm. Coufal a prvá žena na Slovensku pani Sapošniková.

Za predmníchovskej republiky nemalo športové letectvo prakticky žiadnu finančnú podporu zo strany štátu. Aeroklub sa potýkal s veľkými finančnými ťažkostiami, no napriek tomu aeroklub žil a rozvíjal svoju činnosť.

1932

Pilot aeroklubu p.Pavlú sa zúčastnil na rýchlostnom závode organizovaného z príležitosti memoriálu Ing.Kašpara, závod sa konal na trati 150 km dlhej. Zvíťazil pilot nášho aeroklubu Dr.Pavlú v kategórii lietadiel do výkonu motora 6O ks.

1933

V roku 1933 bolo v ČSR registrovaných 150 civilných lietadiel, náš aeroklub vlastnil 6 kusov.

1934

Na svahoch Dúbravky pri Bratislave sa začal intenzívne organizovať plachtársky výcvik.

1935

Plachtári si postavili na svahoch Dúbravky dva hangáre. V tom istom roku zorganizovali prvé preteky. Rozvoj plachtenia mal pomaľšie tempo ako rozvoj motorového lietania. Bol náročnejší na fyzickú námahu a prácu. Plachtári však predstavovali progresívnejší kolektív, nakoľko väčšina členov odboru sa grupovala z radov študentov a mládeže.

Aeroklub založil leteckú školu, ktorá v uvedenom roku vycvičila 5 pilotov a cvičila ďalších 12 žiakov. Škola sa riadila podľa zvláštnych pravidiel / Pilotná škola/. Tieto pravidlá a inštrukcie vypracovali leteckí odborníci na čele s riaditeľom školy p.Jarkovským.

Od tohto roku organizoval aeroklub každoročne rýchlostný závod na trati v dĺžke 162 km.

V tomto roku aeroklub postavil dve lietadlá vlastnej konštrukcie s motormi o výkone 3O a 60 ks. Vedenie aeroklubu v tomto období vypísalo verejnú zbierku na získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu vlastného hangáru. Do tejto doby aeroklub hangaroval lietadlá v podnájme u Československých aerolínii. Napriek rôznym ťažkostiam, ktoré musel aeroklub riešiť pre zaistenie svojej činnosti, vynakladalo vedenie aeroklubu značné úsilie na zaistenie rozvoja letectva na Slovensku.

1936

Z valného zhromaždenia aeroklubu zaslalo vedenie aeroklubu štátnym úradom požiadavku na výstavbu letísk vo Zvolene, v Žiline a pod Tatrami.

Aeroklub mal v tomto období starosti i s vlastnou prevádzkou na letisku vo Vajnoroch a snažil sa presadiť výstavbu nového letiska v priestoroch Kuchajdy. Výstavbu nového letiska odôvodňovalo vedenie aeroklubu tým, že letisko vo Vajnoroch nepostačuje pre civilné letectvo.

Členovia aeroklubu reagovali i na vnútornú a zahraničnú politiku. Tiež vznik druhej svetovej vojny zvýšil záujem o budovanie letectva a letecký výcvik. Inštruktori s veľkým úsilím cvičili pilotov pre letecké učilište v Prostejove i pilotov v akcii 1000 pilotov republike. Vedenie aeroklubu spracovalo podrobný plán prípravy a zlepšením celej organizácie výcviku sa snažilo zaistiť zvýšené výcvikové úlohy. Dobre organizovaná propagácia vyvolala v Bratislave taký veľký záujem o letecký výcvik, že sekretariát aeroklubu musel zaviesť v poobedňajších hodinách pravidelné vybavovanie stránok.

Propagačná komisia organizovala Národnú zbierku na Slovensku a jej výťažok bol venovaný na rozšírenie materialnej základne a krytie výcvikových nákladov.

1939

Vypuknutím druhej svetovej vojny bola činnosť aeroklubu prakticky ochromená. V priebehu druhej svetovej vojny sa mnohí členovia aeroklubu zapojili do protifašistického odboja ako účastnici SNP, paradesantnej brigády ako aj v bitke o Veľkú Britániu / Otto Smik /.

1945

Život aeroklubu sa rozbehol oakmžite po oslobodení. Skupina plachtárov so súhlasom nadriadených orgánov sťahovala korystné vetrone z Rakúska zo Spitzbergu a po ich oprave zahájila výcvik na svahoch Dúbravky.

1946

Vzniká v Bratislave para odbor pod vedením Vašečku a Ilavského. Predsedom para odboru sa stal Dr.Trávniček. V tomto roku 15-násť parašutistov urobilo celkom 100 zoskokov na padákoch RZ z lietadla DC-3. V priebehu 5-tich rokov vzrástol počet parašutistov na 50 a parašutisti mali k dispozícií 30 padákov typu VJ.

1951

V povojnových rokoch sa zmenilo organizačné zastrešenie aeroklubu. Zo SNA sa vytvára DOSLET, ktorý cez kolektívne členstvo v roku 1951 prechádza do novovzniknutej organizácie Zväzarmu. Zväzarm pri svojom vzniku dostal do vienka plnenie náročných úloh pri výchove obyvateľstva k ochrane republiky a úmerne k týmto úlohám bol zaistený materiálne a finančne. Táto skutočnosť sa odrazila i na ďalšom vývoji činnosti Aeroklubu Bratislava. Letecká činnosť sa začala rozvíjať rýchlym tempom vo všetkých odbornostiach. Do aeroklubu boli pridelené nové moderné motorové a bezmotorové lietadlá domácej výroby a parašutiosti boli vybavení novými padákmi. Členská základňa aeroklubu sa značne rozrastá a v aeroklube vyrástol káder učiteľov-inštruktorov a celá rada vynikajúcich športovcov. S prírastkom nových typov lietadiel narástol objem i kvalita výcviku. Výcvik motorového odboru riadili inštruktori : p.Šuta, p.Hrdlička, p.Doktor, p.Doc.Tichý, p.Brázdovič, p.Trebatický, p.Nemček, p.Ing.Bruthans, p.Chudý, výcvik v bezmotorovom lietaní riadili inštruktori: p.Hollý, p.Ing.Bílek, p.Dinžík, p.Ondruš, p.Ing.Králiková, p.Ing.Štefánik, p.Ing.Hronec, p.Ing.Horný, výcvik para odboru riadili inštruktori : p.Nemček, p.Jerguš, p.Dergnovič a rada ďalších aktivistov.Vysokú úroveň dosiahli naši motoroví piloti v sólovej i v skupinovej akrobacii ako piloti plachtári a členovia para odboru pri reprezentácii aeroklubu Bratislava ako aj reprezentácii Československa na medzinárodných pretekoch.

Môžeme spomenuť reprezentantov aeroklubu v bezmotorovom lietaní ako p.Ing.T.Maňka, p.Ing.J.Žigrai, p.J.Smolka, p.O.Kendera, p.L.Surovič, p.K.Droppa p.Š.Mojto, p.M.Hollý, p.Lednár členov akrobatickej štvorky na vetróňoch LUŇAK VT-7 p. Danihel, p.Šumpík, p.Lauko, p.Ing.Ort, p.Ing.Lednárová p.Ing.Lučenič, reprezentantov v motorovom lietaní p.Ing.T.Maňka, p.Bezák, reprezentanti Bratislavského boxu p.Doktor, p.Boroš, p.Selnekovič, p.Trebatický, leteckí akrobati p .Phdr.O.Kovačičová, p. L.Žemla, p.Ing.K.Štefunko, reprezentantov v parašutizme p.Nagy, p.Hindický, p.Havel, p.Vrábel , p.Jerguš, p.Šuplata, p.Takáčová, p.Štefáková

1989

V období po novembri 1989 zaniká organizácia Zväzarm.

1990

Dňa 6. februára 1990 bolo vydané Rozhodnutie o vzniku Slovenského národného aeroklubu generála Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Bratislave. Dňa 10. marca 1990 SNA spolu s ďalšími 15-timi zväzmi zakladá Združenie technických a športových činností. Dňa 26. mája 1990 bol na konferencii SNA M.R.Štefánika v Nitre zvolený prvý prezident SNA p. Pavol Veslár.

Od roku 1990 sú členovia Aeroklubu Bratislava organizovaní ako združenie občanov. Takéto združenie má právnu subjektivitu, vlastnú organizačnú štruktúru, vlastné hospodárenie a je registrované na Ministerstve vnútra.

Aeroklub Bratislva má tri kluby, t.j. klub motorového lietania, klub bezmotorového lietania, paraklub a centrálnu hospodársku jednotku, ktorá sa stará o prevádzku letiska a budov. Každý klub má svojho predsedu a výbor, ktorý sa stará o chod, majetok a hospodárenie tohoto klubu. Majetok cantrálnej hospodárskej jednotky patrí rovnakým podielom všetkým členom klubov. Štatutárny zástupca aeroklubu je prezident, ktorý je zvolený na zhromaždení delegátov aeroklubu. Za prevádzku aeroklubu zodpovedá Vedúci letovej prevádzky a prevádzku letiska riaditeľ letiska.

Členom jednotlivých klubov sa môže stať občan, ktorého na základe jeho žiadosti príjme členská schôdza jednotlivých klubov. Hosťujúcim členom sa môže stať občan, ktorého na základe jeho žiadosti príjme za člena správna rada alebo prezident aeroklubu. Hosťujúci člen nemá majetkové a volebné práva.

Poslaním aeroklubu je organizovať leteckú a parašutistickú činnosť pre svojich členov, poskytovať letecké služby a práce v rámci svojich možností a zároveň vykonávať letecký a parašutistický výcvik pre široký okruh záujemcov v Leteckej škole aeroklubu Bratislava na komerčnej báze.