História a súčasnosť nášho klubu

Vo februári sekretár aeroklubu JUDr. Gustáv Hubáček predložil
k schváleniu stanovy aeroklubu príslušným úradom. Aeroklub bol schválený pod názvom Slovenský Aeroklub M. R. Štefánika a stal sa súčasťou Aeroklubu Republiky Československej.

Do konca roku mal aeroklub 67 členov. V prvých rokoch svojej činnosti sa aeroklub zameral na propagáciu letectva a získavanie finančných prostriedkov potrebných na krytie prevádzkových nákladov.

Propagačné lety a vystúpenia na leteckých dňoch vykonávali vojenskí piloti vajnorskej posádky, ktorí zároveň vykonávali v aeroklube funkcie učiteľov lietania. Napriek materiálnym a finančným ťažkostiam zahájil aeroklub praktický výcvik so 6-timi žiakmi, z ktorých štyria ukončili pilotný výcvik v roku 1930. Menovite akademický sochár Vojtech Ihriský, kpt. Kočmerovský, rtm. Coufal
a prvá žena na Slovensku, Ľudmila Šapošnikovová-Aujeská.

Za predmníchovskej republiky nemalo športové letectvo prakticky žiadnu finančnú podporu zo strany štátu. Aeroklub zápasil s veľkými finančnými ťažkosťami, no napriek tomu aeroklub žil a rozvíjal svoju činnosť.

Dňa 9.10. 1932 sa konal v Pardubiciach veľký letecký deň
s rýchlostným závodom “Kašparův Memoriál”.
Tohto závodu sa zúčastnil pilot aeroklubu Dr. Pavlú.
Letel sa 3 x 50 km okruh Pardubice – Bohdaneč – Heřmanův Městec – Chrudim – Pardubice.
Zvíťazil pilot nášho aeroklubu Dr. Pavlú v kategórii lietadiel do výkonu motora 6O PS.

V roku 1933 bolo v ČSR registrovaných 150 civilných lietadiel,
náš aeroklub vlastnil 6 kusov.

Na svahoch Brižite v Dúbravke pri Bratislave sa začal intenzívne organizovať plachtársky výcvik. Bol tu postavený drevený hangár
na rovine v blízkosti triangulačného bodu.
Mal dobre situovanú polohu pre svahové lietanie v blízkosti Devínskej Kobyly a Lamačskej brány známe svojim silným svahovým prúdením.

Plachtári si postavili na svahoch Dúbravky dva hangáre. V tom istom roku zorganizovali prvé preteky. Rozvoj plachtenia mal pomalšie tempo ako rozvoj motorového lietania. Bol náročnejší na fyzickú námahu a prácu. Plachtári však predstavovali progresívnejší kolektív, nakoľko väčšina členov odboru sa grupovala z radov študentov
a mládeže.

Aeroklub založil leteckú školu, ktorá v uvedenom roku vycvičila
5 pilotov a cvičila ďalších 12 žiakov. Škola sa riadila podľa zvláštnych pravidiel /Pilotná škola/. Tieto pravidlá a inštrukcie vypracovali leteckí odborníci na čele s riaditeľom školy Jarkovským.

Od tohto roku organizoval aeroklub každoročne rýchlostný závod
na trati v dĺžke 162 km.

V tomto roku aeroklub postavil dve lietadlá vlastnej konštrukcie
s motormi o výkone 3O a 60 PS. Vedenie aeroklubu v tomto období vypísalo verejnú zbierku na získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu vlastného hangáru. Do tejto doby aeroklub hangároval lietadlá v podnájme u Československých aerolínií. Napriek rôznym ťažkostiam, ktoré musel aeroklub riešiť pre zaistenie svojej činnosti, vynakladalo vedenie aeroklubu značné úsilie
na zaistenie rozvoja letectva na Slovensku.

Z valného zhromaždenia aeroklubu zaslalo vedenie
aeroklubu štátnym úradom požiadavku na výstavbu letísk
vo Zvolene, Žiline a pod Tatrami.

Aeroklub mal v tomto období starosti aj s vlastnou prevádzkou
na letisku vo Vajnoroch a snažil sa presadiť výstavbu nového letiska
v priestoroch Kuchajdy. Výstavbu nového letiska odôvodňovalo vedenie aeroklubu tým, že letisko vo Vajnoroch nepostačuje
pre civilné letectvo.

Členovia aeroklubu reagovali aj na vnútornú a zahraničnú politiku. Tiež vznik druhej svetovej vojny zvýšil záujem o budovanie letectva
a letecký výcvik. Inštruktori s veľkým úsilím cvičili pilotov pre letecké učilište v Prostějove a pilotov v akcii 1000 pilotov republike.
Vedenie aeroklubu spracovalo podrobný plán prípravy a zlepšením celej organizácie výcviku sa snažilo zaistiť zvýšené výcvikové úlohy. Dobre organizovaná propagácia vyvolala v Bratislave taký veľký záujem o letecký výcvik, že sekretariát aeroklubu musel zaviesť
v poobedňajších hodinách pravidelné vybavovanie stránok.

Propagačná komisia organizovala Národnú zbierku na Slovensku
a jej výťažok bol venovaný na rozšírenie materiálnej základne
a krytie výcvikových nákladov.

Život aeroklubu sa rozbehol okamžite po oslobodení. Skupina plachtárov so súhlasom nadriadených orgánov sťahovala koristné vetrone z blízkeho rakúskeho letiska Spitzerberg a po ich oprave zahájila výcvik na svahoch Dúbravky.

Vzniká v Bratislave parašutistický odbor pod vedením Vašečku
a Ilavského. Predsedom odboru sa stal Dr. Trávniček. V tomto roku
15 parašutistov urobilo celkom 100 zoskokov na padákoch RZ
z lietadla DC-3. V priebehu 5 rokov vzrástol počet parašutistov na 50 a mali k dispozícii 30 padákov typu VJ.

V povojnových rokoch sa zmenilo organizačné zastrešenie aeroklubu. Z SNA sa vytvára DOSLET, ktorý cez kolektívne členstvo v roku 1951 prechádza do novovzniknutej organizácie Zväzarmu.
Zväzarm pri svojom vzniku dostal do vienka plnenie náročných úloh pri výchove obyvateľstva k ochrane republiky a úmerne k týmto úlohám bol zaistený materiálne a finančne. Táto skutočnosť
sa odrazila aj na ďalšom vývoji činnosti Aeroklubu Bratislava.
Letecká činnosť sa začala rozvíjať rýchlym tempom vo všetkých odbornostiach. Do aeroklubu boli pridelené nové moderné motorové a bezmotorové lietadlá domácej výroby a parašutisti boli vybavení novými padákmi. Členská základňa aeroklubu sa značne rozrastá
a v aeroklube vyrástol káder učiteľov – inštruktorov a celá rada vynikajúcich športovcov. S prírastkom nových typov lietadiel narástol objem a kvalita výcviku.
Výcvik motorového odboru riadili inštruktori: Šuta, Hrdlička, Doktor, Doc. Tichý, Brázdovič, Trebatický, Nemček, Ing. Bruthans, Chudý.
Výcvik v bezmotorovom lietaní riadili inštruktori: Hollý, Ing. Bílek, Dinžík, Ondruš, Ing. Králiková, Ing. Štefánik, Ing. Hronec, Ing. Horný.
Výcvik parašutistického odboru riadili inštruktori: Nemček, Jerguš, Dergnovič a rada ďalších aktivistov.
Vysokú úroveň dosiahli naši motoroví piloti v sólovej a v skupinovej akrobacii, takisto piloti plachtári a členovia para odboru
pri reprezentácii aeroklubu Bratislava ako aj reprezentácii Československa na domácich a medzinárodných pretekoch.

Môžeme spomenúť reprezentantov aeroklubu v bezmotorovom lietaní ako Ing. T. Maňka, Ing. J. Žigrai, J. Smolka, O. Kendera,
L. Surovič, K. Droppa, Š. Mojto, M. Hollý, Lednár.
Ďalej členov akrobatickej štvorky na vetroňoch LF-107 “Luňák”, Danihel, Šumpík, Lauko, Ing. Ort, Ing. Lednárová, Ing. Lučenič.
Reprezentantov v motorovom lietaní Ing. T. Maňka, Bezák.
Ďalej reprezentantov Bratislavského boxu, Doktor, Boroš, Selnekovič, Trebatický.
Nasledovali leteckí akrobati PhDr. O. Kovačičová, L. Žemla,
Ing. K. Štefunko.
A reprezentanti v parašutizme Nagy, Hindický, Havel, Vrábel, Jerguš, Šuplata, Takáčová, Štefáková.

V období po novembri 1989 zaniká organizácia Zväzarm.

Dňa 6. februára 1990 bolo vydané Rozhodnutie o vzniku Slovenského Národného Aeroklubu generála Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Bratislave.
Dňa 10. marca 1990 SNA spolu s ďalšími 15 zväzmi zakladá Združenie technických a športových činností.
Dňa 26. mája 1990 bol na konferencii SNA M. R. Štefánika v Nitre zvolený prvý prezident SNA Pavol Veslár.

Od roku 1990 sú členovia Aeroklubu Bratislava organizovaní
ako združenie občanov. Takéto združenie má právnu subjektivitu, vlastnú organizačnú štruktúru, vlastné hospodárenie a je registrované na Ministerstve vnútra SR.

Aeroklub Bratislava má tri kluby, t. j. klub motorového lietania,
klub bezmotorového lietania, parašutistický klub a centrálnu hospodársku jednotku, ktorá sa stará o prevádzku letiska a budov. Každý klub má svojho predsedu a výbor, ktorý sa stará o chod, majetok a hospodárenie tohto klubu. Majetok centrálnej hospodárskej jednotky patrí rovnakým podielom všetkým členom klubov. Štatutárny zástupca aeroklubu je prezident, ktorý je zvolený na zhromaždení delegátov aeroklubu. Za prevádzku aeroklubu zodpovedá Vedúci letovej prevádzky a prevádzku letiska riaditeľ letiska.

Členom jednotlivých klubov sa môže stať občan, ktorého na základe jeho žiadosti príjme členská schôdza jednotlivých klubov. Hosťujúcim členom sa môže stať občan, ktorého na základe jeho žiadosti príjme za člena správna rada alebo prezident aeroklubu. Hosťujúci člen nemá majetkové a volebné práva.

Poslaním aeroklubu je organizovať leteckú a parašutistickú činnosť
pre svojich členov, poskytovať letecké služby a práce v rámci svojich možností a zároveň vykonávať letecký a parašutistický výcvik
pre široký okruh záujemcov v Leteckej škole aeroklubu Bratislava
na komerčnej báze.